112cm šťuka na slovenskej vodnej nádržy

S kamošmi sme sa vybrali na jednu z našich najväčších priehrad. Prvýkrát som tu bol s priateľkou pred piatimi rokmi, a to pre mňa znamenalo začiatok rybačiek na tejto priehrade. Zamiloval som si ju hlavne preto, LEBO JE TU REŽIM „CHYŤ A PUSŤ“. Mrzí ma, že to mnohí nerešpektujú, ale s tým nič nespravíme…

Ubytovali sme sa v jednom skromnom kempe, veď nám rybárom stačí fakt málo na prespanie. Ubytoval nás veľmi milý pán, ktorý nám všetko pekne vysvetlil a spoločne sme aj povtipkovali. Počasie nám prvé dva dni veľmi neprialo. Bolo teplo, ale silný vietor nám sťažoval fixné zakotvenie, takže sme boli nútení vyhľadať záveterné miesta. A tam, našťastie, bola aj ryba! Podarilo sa nám chytiť pár krajších zubáčov, ale zábery boli dosť jemné a divné, akoby to nechceli. No niečo sa predsa podarilo.

Aj sa darilo, aj nie Počasie sa zhoršovalo, a to takým spôsobom, že sa menil smer vetra, takže sme museli meniť „spoty“, a takto to bolo dookola. Väčšinou sme museli striedať tie isté miesta, takže bolo o to ťažšie rybu chytiť. Na ďalší deň dopoludnia nám už vietor až tak nefúkal, nuž sme skúsili koryto, kde na počudovanie ryba buď nešla, alebo tam nebola. Nuž, to už nikto nemôže vedieť, tak sme sa vrátili na „hotspoty“, kde sa nám podarilo zdolať prvého sumčeka výpravy. Chytil ho kolega, druhému kolegovi jeden spadol a mne sa tiež zopár menších ostriežikov a zubáčov podarilo vybrať. Na tretí deň jeden kamarát musel ísť domov, tak sme pokračovali v dvojke… Počasie sa umúdrilo a začalo nám pripekať na hlavy. Strašná horúčava! Proste, chytali sme len dopoludnia a už o 11.00 sme utekali na pivko do asi naj reštiky pri vode.

Dali sme si „meníčko“, porozprávali o taktike a dohodli sme, čo pôjdeme skúšať po jedení a dopití. Po občerstvení sme išli do nich! Išli sme klasiku ostrov, zátoka, cesty, ale v tej horúčave ryba nešla, tak sme sa rozhodli ísť na breh a roška si zdriemnuť. Reku, večer to bude lepšie. Avšak na počudovanie nebolo. Iba pár menších rýb, a to bolo celé, nuž sme lov skončili zhruba o 22.00 večer a išli sme spať.

Prívlačové nástrahy na vodnej nádržy

Celý čas som chytal na nástrahy ani veľké, ani malé, konkrétne gumené nástrahy Slim Shad od Intech vo veľkosti 3,3″. Zvolil som to preto, lebo som chcel chytať kvázi všetko, aj menšiu rybu, napríklad ostrieža, a mám skúsenosti, že v takomto letnom období sú lepšie menšie nástrahy aj na oklamanie väčšej ryby. Teória je taká, teda myslím, že v týchto časoch je v priehradách viac poteru ako väčšej rybky a dravé ryby majú jednoduchšie loviť menšiu rybku, ako sa naháňať za nejakým väčším sústom… Ale nemusí to byť pravidlo. Hlavičky som používal rôzne. Sprvu som hádzal niečo ťažšie 12 až 16-gramové (troška to poklepať, nie je zlá taktika), ale záleží na tom v akej hĺbke. Keď sme chytali okolo prekážok, hádzal som offset, aby som minimalizoval odtrhnutie nástrahy, a to mi fungovalo tiež. Mal som tam 8g tungstenovú hlavičku, zábery prichádzali takisto, ako keď som tam mal niečo ťažšie, nuž som kvôli môjmu slabému ramenu nakoniec zvolil kombináciu – 3,3″ rybička plus 3/0 háčik 7g, a to som chytal tretí aj posledný deň našej výpravy. Chytám na palicu do 15 g „fast and furious“… Udicu do 28 g som používal prvé dva dni hlavne kvôli vetru, preto som vlastne používal ťažšiu gramáž.

Blížime sa do finále

Posledný deň bola nedeľa 9. júla 2023. Ráno vztyk, spraviť raňajky, hygiena a ide sa na loď… Hneď zrána sme šli klasiku: ostrov, kde sme „ďobkali“ asi hodinku. Pár záberov, ale nepremenených. Kamaráta trápili zuby, tak som si povedal, že poskúšame maximálne do obeda a pôjdeme domov. Chceli sme sa skryť pred začínajúcim peklom, ani mráčik na oblohe, tak sme šli k jednej hore. Tam sme sa dali na kraj a kamoš v kŕčoch, už ani nebol schopný chytať. Vravím, pôjdeme o 11.00 preč. Bolo asi 9.00, hádzal som len ja. Ryba veľmi nešla, viac som trhal, ako chytal, keď mi zrazu na sonare zobrazenie „sideview“ ukázalo niečo, čo tam nebolo. Vyrátal som, kde to asi je a po nahodení prišiel kopanec. Seknem do prázdna, tak tam hádžem opätovne. Nechal som to pre- padnúť na dno, po navinutí tam bola ryba a nie zlá. Kamoš z posledných síl vyberá kotvu a ryba nás začala troška ťahať zo zátoky. Po zhruba 5-minútovom boji sa objavil sumček 97 cm, krásny tučniačik. Kamoša to troška prebralo, takže začal tiež hádzať, ale po chvíli to zase vzdal.

Dali sme sa úplne na breh, kde ešte bol aký-taký tienik, sondu od sonaru som vybral vonku, aby som si ju na kameňoch nepoškodil. Hádzal som naďalej do miest, kde prišiel záber od toho sumca a behom polhodiny prišiel nevinný kopanček do udice… Reku, ďalší sumec, kamoš vyberá kotvu, ryba si to celkom brala a ťahala nás na vodu. Vravím si, to je lepšia ryba ako predtým. Keď som po pár minútach tú obludu uvidel asi meter pod hladinou, vravím: „Šťuka, obrovská šťuka, to neni šanca, aby sme ju vybrali…“ Rozklepal som sa ako malé decko a nohy sa mi podla- movali. Kamoša to však prebralo, vystrelil a vzal podberák. Vravím mu: „Priprav sa, musíme ju dať do lode…,“ no triasol som sa. Napokon sme ju dali do podberáka. Ten krik na lodi nezabudnem – eufória, radosť, šťastie, proste – brutal!

Šťuka 112cm

Ďakujem, svätý Peter! Bolo to, proste, úžasné zakončenie rybačky a môj osobák celkovo, moja najväčšia ryba odkedy som rybárom!